Manažér či líder? Aký je medzi nimi rozdiel a ktorých v biznise potrebujeme viac? Ako sa majú správať a ako majú konať? Popísali sa o tom stohy papierov, wordovských dokumentov či powerpointových prezentácií.

Čerstvý príklad z praxe. Pri obsadzovaní top manažérskej pozície u nášho klienta sme zrealizovali štandardný rešerš a následnú selekciu. Z dvoch kandidátov, ktorých sme priamo oslovili a ktorí sa dostali do finále, jeden nakoniec ponuku odmietol, pretože mu v porovnaní so súčasným zamestnaním nevyhovovalo dlhšie a komplikovanejšie dochádzanie. Bohužiaľ, tá infraštruktúra, ktorá už mala byť dávno postavená, stále nie je, a v prípadoch, keď sám kandidát nie je pod tlakom zmeniť prácu, môže to zavážiť ako jedno z kritérií rozhodovania.

Druhý kandidát bol z neďalekého mestečka, tento problém nám teda odpadol. Prešiel dvoma kolami, klientovi sa páčil a ponúkol mu spoluprácu. Už od prvého stretnutia sme vedeli, že tento kandidát je odborne veľmi dobrý, avšak pôsobil značne nerozhodne. Pracoval dvadsať rokov pre svojho zamestnávateľa, nebol vôbec tlačený k zmene, ale cítil, že by potreboval skúsiť aj niečo nové. Navyše mal tesne pred päťdesiatkou, a tak sme sa zhodli, že s rastúcim vekom sa mu bude chcieť meniť miesto ešte ťažšie. Zobral si dva týždne na rozmyslenie. Klient bol ochotný počkať a nám neostávalo nič iné, len diplomaticky ho spracovávať (je to súčasť našej práce), aby prikývol na novú ponuku. Po uplynutí termínu síce prikývol, avšak to jeho „áno“ nebolo vôbec presvedčivé. Pripravili mu zmluvu a po ďalšom týždni malo dôjsť k jej podpisu.

Ešte len teraz sa začala „zábava“. Alebo nočná mora v živote recruitera či headhuntera? Skrátka, kandidát zavolal, že si to rozmyslel a ponuku neberie. Na druhý deň už bolo všetko inak. V štýle „odvolávám, co jsem odvolal, a slibuji, co jsem slíbil“. Že predsa len by mal o miesto záujem. Vôbec ma neprekvapilo, že najvyšší riaditeľ na strane klienta povedal NIE. Veď ako môže takýto nerozhodný manažér robiť rozhodnutia v dennodennej praxi...? O dva dni na to si kandidát iniciatívne vyžiadal s riaditeľom stretnutie, po ktorom nám oznámili, že to predsa len spolu skúsia. Zavážilo určite to, že v danom regióne, a dnes vlastne na celom Slovensku, je núdza o kvalifikovaných pracovníkov i manažérov a klient si zvážil, že na danom mieste je preňho dôležitejšia odbornosť ako nie celkom rozvinuté niektoré manažérske zručnosti.

Jedna z najdôležitejších zručností každého vedúceho pracovníka, manažéra či lídra je rozhodnosť. Aj oni robia chyby a nesprávne rozhodnutia, ale platí, že aj nesprávne rozhodnutie je lepšie ako žiadne. Treba mať jasné ciele, vytýčiť jasné smerovanie, aby ich podriadení a tímy vedeli, kam kráčajú. V tejto súvislosti je zaujímavý ešte druhý aspekt. A síce, že niektorí aj veľmi úspešní manažéri sú síce rozhodní, avšak svoje rozhodnutia menia veľmi často a niekedy v návale emócií. Platí, že čím väčší tím alebo organizáciu človek riadi a čím je jeho úloha dlhodobejšia a strategická, tým dôležitejšie je urobiť pevné rozhodnutie a nemeniť ho pri prvom zafúkaní vetra.
Mario Fondati, Managing Client Partner, Amrop