Komplimenty radi dostávame a mnohí ich aj s obľubou rozdávame. Napriek tomu umenie chváliť nie je niektorým ľuďom prirodzené. Kompliment, ktorý dávame, by mal byť úprimný, nefalšovaný a dôveryhodný. Určite by nemal byť prospechársky a prvoplánovo chválenkársky. Mal by sa týkať vášní a záľub častejšie ako fyzického vzhľadu. Kompliment by mal byť konkrétny a špecifický, fajn je vyhnúť sa povrchnosti. Namiesto: „Krásne šaty!“ skúsme pochvalu vyladiť detailmi ako: „Strih šiat kopíruje dokonalosť tvojej postavy...“ či „Farba šiat zvýrazňuje krásu tvojej pokožky...“ Aj tón hlasu, úsmev či gestá sú dôležité a podporia nefalšovanosť a pozitívne prijatie komplimentu.

Aj v pracovnom živote majú ľudia radšej, ak niekto pochváli ich osobné vlastnosti a kvality viac ako získané zručnosti a schopnosti. Vaši kolegovia ocenia a prijmú, ak pochválite priateľskosť, nadšenie a energiu – oveľa radšej ako zručnosti v budovaní vzťahov alebo projektový manažment. Menej dávajte komplimenty o dobrom vzhľade a viac tom, že si kolegov všímate, že ich vnímate, že tu sú... Osvedčilo sa mi pridať ku komplimentu otázku. Príjemca v konverzácii ľahko nadviaže a neprijíma kompliment s trápnym dlhým tichom. Napríklad: „Máš skvelé vlasy! Používaš nejaký špeciálny kondicionér?“ Komplimenty majú najväčší zmysel vtedy, ak ich vyslovujeme bez postranných úmyslov zalíškať sa či dostať sa do niečej priazne. Ak sú úprimné, uznanlivé, dávkované v rozumnej miere a neprinášajú očividný prospech tomu, kto ich dáva.

Nezabúdajte: komplimentom či pochvalou možno účinne motivovať niekoho, kto bojuje, zápasí či si razí novú cestu životom. Pochvala či uznanie je to, čo niekedy stojí medzi úspechom a bezradnou kapituláciou. Povedzte v pravej chvíli povzbudzujúce slová a „nakopnite“ v stagnovaní. Ak ste rodič, uvedomte si, že pochvala je dôležitá pri učení sa nových vecí, vhodného správania či zdokonaľovaní zručností. Pozitívna spätná väzba dá dieťaťu viac ako negatívna. Komplimenty a pochvaly posilňujú a upevňujú vzťahy medzi nami. Komplimenty zväčšujú okruh nášho vplyvu. Ľudia sa radi obklopujú tými, s ktorými sa cítia dobre. Nič neurobí človeka spokojnejším so samým sebou ako pravidelné, pozorné a starostlivé komplimenty prichádzajúce od jeho najbližšieho osobného i pracovného okolia.

V minulosti ste určite získali fantastické množstvo komplimentov, pochvál a ocenení. Ktoré však vyčnievajú z radu a pamätáte si ich najviac? Za mňa sú to: „Ty si úžasná partnerka.“ A tiež, jeden od mojej dcéry: „Ak by mi ponúkli milión maminiek, ja by som si vybrala len teba!“

A aký výnimočný kompliment ste dali vy? Ja som priateľke odetej v svadobnom ešte počas vrcholiacej svadobnej zábavy nahlas (aby to počuli mnohí) povedala, že ich svadba je najlepšia, na akej som kedy bola. Ocenila som šestnásť mesiacov jej práce a obrad, pieseň a závoj, ktoré si vysnívala a o ktorých mi rozprávala, keď sme mali šesť. Kompliment pred publikom má extra váhu.

Prečo však dávame tak málo komplimentov, pochvál a pozitívnych slov na adresu nášho okolia? Týka sa to nielen osobného života, rodiny, priateľov, ale aj kolegov na pracovisku. Možno aj preto, že náš mozog je evolučne orientovaný na negatívny prístup. Ľudská myseľ je programovaná s negatívnymi predsudkami či sklonmi. Prirodzene viac pozornosti venujeme a väčší dôraz kladieme na negatívne skúsenosti. Na toto je perfektné vysvetlenie vychádzajúce zo života pravekého človeka v jaskyniach bez svetla a ohňa. Zvýšená senzitivita k negatívnym skúsenostiam ho uchránili pred život ohrozujúcimi situáciami a umožnili ľudstvu prežiť. Nanešťastie, negatívne myslenie a predsudky, ktoré nám umožňujú a umožňovali cítiť sa bezpečne (teda nášmu mozgu) v riskantných situáciách, nám však znemožňujú vidieť to pozitívne a oceniť, resp. pomenovať chvályhodné činy či pozitívne správanie. Všimneme si a kritizujeme čašníka, ak popletie našu objednávku a namiesto štyroch ginov donesie dva, ale ak nás skvelo obslúži a k objednávke čosi pridá, málokedy sa mu za to osobitne poďakujeme. Alebo komplimenty nechceme dávať preto, že život je pre mnohých z nás ako súboj a nikomu a nikdy nedarujeme len tak body navyše napríklad aj v podobe pochvaly či uznania?!

Ďalším dôvodom umiernenosti v dávaní komplimentov je skutočnosť, že si myslíme, že ľudia o vlastných kvalitách dávno vedia, alebo, že im o tom, akí sú skvelí, povedali mnohí pred nami... Áno, ak tak je, je to vynikajúce, avšak najčastejšie dostanete na úprimný kompliment odpoveď: „Naozaj? Nik mi to ešte nepovedal.“ Nezabúdajte: ľudia sú v dávaní komplimentov zväčša lakomí, takže ten váš sa im bude s vysokou pravdepodobnosťou páčiť a prijmú ho s neskrývaným nadšením. Verím, že na obhájenie nečinnosti v oblasti dávania komplimentov nepoužívate slová: „Ja neviem, ako na to...“ Veď je to také jednoduché. (Najmä po prečítaní týchto riadkov.) Skúste to zmeniť už dnes, v Deň komplimentov.

Veľmi sa mi pozdávala osvietenosť prístupu učiteľky mojej dcéry, keď dala žiakom za úlohu, aby si vyskúšali, aké je vytvoriť kompliment pre spolužiaka v triede, člena rodiny, niekoho, koho stretnú v obchode, či človeka, kto je vo veku ich starých rodičov. Následne sa o svojich skúsenostiach mali možnosť porozprávať na ďalšej hodine. Práve táto aktivita ma inšpirovala k napísaniu týchto riadkov. Och! Musím sa pani učiteľke poďakovať za inšpiráciu!

A ešte čosi na záver: Aj prijímať komplimenty sa treba naučiť. Je to takisto kumšt, pretože nie všetkým je prílišná pozornosť okolia príjemná. Pri prijímaní komplimentov sa často inšpirujem mužmi, ktorí úplne prirodzene na akýkoľvek kompliment odpovedia: „Áno, viem o tom, ďakujem!“ Jednoduchosť a sebaistota sa úžasne spojili v tejto vete. Na druhej strane ženy v rozpakoch a s červeňou na lícach často na kompliment nevedia odpovedať. Mnohokrát nasleduje dlhé ticho a potom skromné poďakovanie a niečo v zmysle: „...nie sú nové...“ alebo „...kúpila som ich vo výpredaji...“ či „...to ani nestojí za reč...“ O asertívnej komunikácii žien však budem písať v inom blogu od Amropu.
Ladislava Molnárová, Talent Acquisition Partner, Amrop