Jedným z trendov prirodzeného vývoja slovenskej ekonomiky je fakt, že pobočky, dcérske firmy, prípadne nové závody, ktoré na Slovensku vybudovali zahraniční investori, čoraz častejšie riadia domáci manažéri. Pre Hospodárske noviny o tomto posune v personálnej politike hovoril Martin Novotný, vedúci partner a spoluzakladateľ poradenskej skupiny AJG-Amrop Jenewein Group.

Domáci manažéri sú lacnejší, lepšie poznajú trh a majú väčšiu motiváciu byť úspešní.


Pobočky, dcérske firmy, prípadne nové závody na Slovensku, ktoré tu vybudovali zahraničný investori, sú čoraz častejšie riadené domácimi manažérmi. Tento posun v personálnej politike spoločností sa prejavil už v minulom roku a pokračuje aj naďalej. Do vlaňajška totiž v čele zahraničných podnikov väčšinou stáli manažéri z materskej firmy.


Na drahých zahraničných riaditeľov už nie je dôvod

Podľa vedúceho partnera a spoluzakladateľa spoločnosti Amrop Jenewein Group Martina Novotného je tento trend súčasťou prirodzeného vývoja slovenskej ekonomiky. Po roku 1989 spolu so zahraničnými investíciami prichádzali dovtedy neznáme technológie a postupy, s ktorými naši ľudia nemali žiadne skúsenosti.

Preto boli do vedenia firiem a zároveň do vysoko špecializovaných pozícií obsadzovaní takmer výhradne cudzinci z materských spoločností. I keď po rozbehnutí činnosti prvotný projektový manažment odchádzal, na vedúce miesta sa aspoň na prvé dva až tri roky dostávali ľudia zo zahraničia. "Takúto personálnu politiku pritom nemali len priemyselné podniky, ale aj finančné inštitúcie po privatizácii bankového sektora," hovorí Novotný.

Po roku 1998, keď sa prílev priamych zahraničných investícií výrazne zvýšil, sa postupne situácia s obsadzovaním riadiacich pozícii začala pomaly meniť. Na slovenskom trhu tak rástla skupina manažérov alebo špecialistov schopných nahradiť svojich dovtedajších zahraničných šéfov. Situácia sa v posledných dvoch rokoch dostala až do štádia, keď zahraniční investori začali do vrcholných a vysoko odborných funkcií hneď od začiatku vymenúvať ľudí zo Slovenska. Lokálni manažéri sú už dokonca členmi projektových tímov, ktoré v podstate rozbiehajú investície. "Materské spoločnosti už nemajú dôvod, aby tu držali svojich príliš drahých vedúcich pracovníkov, pretože Slováci sa im už kvalitatívne vyrovnali a pri znalosti lokálneho trhu sú dokonca vhodnejší a výkonnejší, ako tí zahraniční," vysvetlil Novotný. Väčšinou ide o pozície v ľudských zdrojoch, financiách, controllingu, riadení kvality, v logistike či v nákupe a krízovom riadení.


Domáci manažér je motivovanejší

Analytik Ľudovej banky Mário Blaščák tvrdí, že obrat v prístupe zahraničných spoločností k domácim pracovníkom potvrdzuje zlepšovanie slovenskej ekonomiky. Dodal, že "znalosť miestneho prostredia je cenená oveľa viac, ako napríklad znalosti medzinárodných marketingových a finančných prístupov". To, že sa stratégia firmy tvorí vždy v centrále, tu podľa Blaščáka prestáva byť dôležitejšie, než schopnosť priviesť ju do lokálnych podmienok. "Práve to dokážu domáci manažéri," dodal.

Generálny manažér spoločnosti Trenkwalder Management Luboš Sirota si zasa myslí, že tento trend je spôsobený najmä dostatkom nových domácich manažérov s dobrými skúsenosťami. "Sú vzdelaní, poznajú trh a majú väčšiu motiváciu byť doma úspešní, pretože sú viac na očiach prostrediu, z ktorého vyrástli," doplnil.


Slovenskí manažéri pôjdu ďalej na východ

Martin Novotný z Amrop Jenewein Group tvrdí, že spoločnosti, v ktorých majú väčšinové zastúpenie pracovníci materského podniku, ešte na trhu zostanú. "Podiel zahraničných manažérov a špecialistov vo firme na Slovensku závisí aj od objemu investícií, ich významu, alebo technickej náročnosti a celkovej špecializácie. "Pri projekte ako napríklad automobilový závod PSA alebo Kia je pochopiteľné, že vo vedení budú predovšetkým pracovníci z domovskej krajiny investora," dodal.

Niektoré zahraničné firmy pritom na nové trhy posielajú mladších manažérov, ktorí túto prácu vnímajú ako zácvik pred tým, ako sa ujmú riadiacich postov doma. Príkladom môže byť aj niekdajší predseda Predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu, tridsiatnik Jan Massman, ktorého na Slovensko vyslal nemecký Ruhrgas.

Odborníci predpovedajú, že v budúcnosti zosilnie odchod našich manažérov na východ, kde by mali rozbiehať a riadiť nové projekty rozširovania nadnárodných spoločností. "Prednosťou našich riadiacich pracovníkov sú skúsenosti s transformujúcimi sa ekonomikami," uzavrel Novotný.