Niekoľkostranová téma Odlev mozgov sa niekoľkými článkami z viacerých pohľadov venuje výrazu „únik mozgov", ktorý sa používa od polovice 20. storočia. Skúsenosťami poradenskej skupiny AJG-Amrop Jenewein Group získanými v tejto oblasti prispel aj jej vedúci partner a spoluzakladateľ Martin Krekáč, podľa ktorého v niektorých sektoroch možno v súčasnosti pozorovať tendenciu priťahovať zahraničných Slovákov späť do vlasti.

Výdavky pre zmenu meny budú jednorazové

Podľa Svetovej banky tvorí úbytok mozgov jedno percento slovenských obyvateľov v produktívnom veku


Slovensko v ostatných desaťročiach stratilo množstvo kvalifikovaných ľudí. Z vedy, výskumu, z najrozličnejších profesií, zo zdravotníctva. Brániť odborníkom cestovať, samozrejme, nemá zmysel. No treba sa snažiť, aby sa buď po čase vracali späť, alebo na ich miesta prichádzali vzdelaní cudzinci. Uplynulých pár mesiacov dáva dôvod na mierny optimizmus. No šanca na pozitívnu zmenu je krehká.

Alexander Rosa a Martin Niepel sú matematici. Prvý sa upísal kombinatorike, druhému učarovala geometria a topológia. Obaja hľadali možnosti uplatnenia v zahraničí. A zhodou okolností sa obaja stretli na McMasterovej univerzite v kanadskom Ontariu. No ich príbehy delí priepasť desaťročí. Líšia sa pohnútkami odchodu zo Slovenska. Niekdajšieho PhD. zo Slovenskej akadémie vied A. Rosu v roku 1969 vyhnal totalitný režim. Talentovaný a v medzinárodných súťažiach úspešný absolvent Univerzity Komenského M. Niepel zasa koncom 90. rokov využil možnosti, ktoré sa vynorili po páde železnej opony. Naplno, lebo do Kanady prišiel z vychytenej americkej univerzity v Princetone, kde absolvoval doktorandské štúdium.

Dvaja slovenskí matematici predstavujú dve stránky odlevu mozgov. Prvý reprezentuje generáciu odborníkov, ktorých Slovensko väčšinou definitívne stratilo. I keď napríklad A. Rosa väzby s domovinou nikdy úplne nepopretŕhal. Rodákom sa snaží pomáhať, napríklad tým, že vedcom a študentom sprostredkúva kontakty a pobyty v krajine javorových listov. Príklad M. Niepela zasa hovorí za budúcu elitu, vďaka ktorej má Slovensko šancu desaťročia zaostávania za vyspelým Západom. No je to krehká nádej, ktorú môže ľahko stratiť.

M. Niepel sa po siedmich rokoch vracia na svoju alma mater do Bratislavy, aby tam bádal i prednášal. Napriek odporúčaniam niektorých známych, aby ostal v zámorí, lebo inak stratí kontakt s vedeckou špičkou za oceánom. „Zrejme jeden matematik a možno pár teoretických fyzikov,“ rozmýšľa nahlas o počte kolegov, s ktorými bude môcť na Slovensku diskutovať o svojom výskume. A utešuje sa, že z Bratislavy do okolitých krajín za ďalšími odborníkmi z brandže nie je ďaleko.


Brain drain

Výraz únik mozgov (po anglicky brain drain) sa používa od 50. rokov minulého storočia. Vymysleli ho vo Veľkej Británii, kde sa v tom čase začal exodus špičkových vedcov za lepšími pracovnými podmienkami a vyššou životnou úrovňou do USA a Kanady. Odvtedy sa definícia brain drainu rozšírila na profesie, ktoré vyžadujú vysokoškolský titul. A stal sa z neho celosvetový fenomén. Nevynechal ani krajiny socialistického bloku, v ktorých sa o odchod kapacít postarala i nespokojnosť s politickou situáciou a osobné perzekúcie. Čísla o ich počte za spoločný štát Čechov a Slovákov neexistujú, no napríklad Poľsko v 80. rokoch minulého storočia podľa odhadov Európskej komisie stratilo najmenej milión ľudí, mnohých s vysokou kvalifikáciou. A čím dlhšie v zahraničí žijú, tým je menej pravdepodobné, že sa vrátia.

Celosvetový dopyt po vzdelaných a talentovaných oživila globalizácia. Zintenzívňuje ho konkurencia či technologický boom. Skúsených i nádejných vedcov a intelektuálov sa snažia prilákať vládne agentúry, univerzity, komerčné firmy. Napríklad M. Niepel v Princetone získal také štipendium, že si nemusel privyrábať a v pokoji sa mohol venovať výskumu. „Univerzita si dala záležať, aby jej doktorandi mali dobré podmienky,“ spomína. Finančná istota je len začiatok. Ešte väčší význam pre začínajúceho vedca malo prostredie. Na Slovensku diela špičkových svetových matematikov nanajvýš čítal, v Amerike chodil na ich prednášky, rozprával sa s nimi.


Do cudziny a biznisu

M. Niepel k uniknutým slovenským mozgom nepatrí. Zatiaľ. Na Slovensko sa, aspoň nateraz, vrátil. Koľko je takých ako on a koľkí jemu podobní zostávajú v zahraničí, žiadna štatistika neprezradí. Systematicky zbieraných faktov o vysokoškolsky vzdelaných migrantoch a o vedcoch špeciálne je poskromne. A tie dostupné hovoria pesimistickým tónom.

Dosiaľ najpodrobnejší a najrozsiahlejší kvalitatívny prieskum o migrácii slovenských vedcov, čiže tých najlepších mozgov, vznikol v roku 1997 na objednávku Európskej komisie v agentúre Focus. A keď bruselskí analytici zhrnuli čiastkové správy za jednotlivé krajiny strednej a východnej Európy, zostavili pochmúrnu publikáciu. Atmosféra vo vedeckých kruhoch v bývalom ostbloku mala v polovici 90. rokov k optimizmu ďaleko. Vedu a výskum zasiahli reformy, prepúšťalo sa, rozpočty klesali alebo stagnovali. A vedci si mohli gratulovať, ak ich mzdy dosahovali aspoň priemer v národnom hospodárstve.

Nečudo, že z univerzít a akadémií odchádzali. Zo zahraničných destinácií lákalo Slovákov najmä Česko, USA a Nemecko. Najväčší únik mozgov zažili prírodné vedy, v ktorých pôsobilo sedem z desiatich slovenských vedeckých emigrantov. „V deväťdesiatych rokoch sa rozbehli rôzne výmenné pobyty a granty. Škola mala zrazu o polovicu menej vedcov a pedagógov,“ hovorí prorektor Slovenskej technickej univerzity (STU) pre vedu Robert Redhammer. Z jeho ročníka najprv na škole zotrvali dvanásti. Napokon ostal sám.

Ešte viac než za hranice sa z akademickej pôdy odchádzalo do domácej komerčnej sféry. Biznis v tom čase absorboval desaťkrát viac vedcov ako cudzina. Podnikať sa nebáli ani sami akademici. Napríklad hŕstka ľudí z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU založila úspešnú IT firmu Datalan. Obdobne zo žilinského Výskumného ústavu výpočtovej techniky odišli zakladatelia celej infokomunity na severe Slovenska - firiem Emtest, Esmo, Hour, Inseco, Ipesoft, Prosoft, Soflab či Varias.


Zatiaľ v mínuse

Aktuálnejšie dáta o úniku mozgov zo Slovenska obsahuje štúdia Svetovej banky z roku 2004. Výrazné pozitívne zmeny oproti minulosti nepriniesla. Keď analytici na základe údajov z prelomu tisícročí s nevyhnutnou dávkou nepresnosti určili prílev a odlev vysoko kvalifikovaných pracovných síl, Slovensko opäť skončilo v mínuse. Imigranti jednoducho nedokázali zaplátať dieru po vzdelaných Slovákoch, ktorí odišli za hranice. Úbytok mozgov Svetová banka vyčíslila na jedno percento slovenských obyvateľov v produktívnom veku. Podobne skončili Poliaci a Maďari.

Naopak, Česko sa za necelých desať rokov samostatnosti prepracovalo do čiernych čísel. Na rozdiel od Slovenska tam prichádzali vzdelanejší cudzinci, mali medzi sebou väčšie percento absolventov univerzít ako sami Česi doma. Ako sa na pozitívnom vývoji na západ od rieky Moravy podieľali Slováci, to štúdia Svetovej banky neanalyzuje.

Tak či onak, únik mozgov sa prejavuje na vývoji ekonomiky. V Slovenskej akadémii vied skúsili vypočítať ako. Vychádzali z faktu, že v rokoch 1994 až 2002 každoročne odchádzalo sedemtisíc vysokoškolsky vzdelaných ľudí. A došli k záveru, že keby ostali na Slovensku, výsldok ich práce by k hrubému domácemu produktu krajiny pridal ročne navyše 0,6 percentného bodu. Takže priemerný rast HDP by nedosahoval 4,2 percenta, ale 4,8 percenta. Pravda, je otázka, či by všetci absolventi škôl našli na Slovensku prácu adekvátnu ich vzdelaniu a s takou pridanou hodnotou, ako predpokladá SAV.


Zmena na dosah

To, že sa ľudia ako M. Niepel ani do jednej z analýz o úniku mozgov nedostali, môže v budúcnosti priniesť dobré správy. Slovenské vedecké kruhy v poslednom období hlásia opatrnú zmenu kurzu. Ľudia z univerzít a akadémie vied síce odchádzajú, no niektorí sa vracajú späť. Okrem toho, pár pracovísk dokáže prilákať vedcov a doktorandov zo zahraničia, ktorí odídencov nahrádzajú. Komunikácia s cudzinou sa takisto postupne rozvíja, rovnako možnosti získať granty.

Únik a prílev mozgov
(2000, %)
  Absolventi VŠ medzi imigrantmi Absolventi VŠ v domácej populácii Výsledok migrácie
Slovensko 9,9 11,6 -1,1
Česko 14,5 10,8 0,4
Poľsko 14,0 11,1 -1,4
Maďarsko 21,7 12,0 -1,0
OECD 35,4 27,6 1,6
EÚ-15 23,1 18,6 -0,1
Pozn.: Výsledok migrácie predstavuje rozdiel medzi imigrantmi a emigrantmi v pomere k obyvateľom v produktívnom veku
PRAMEŇ: Svetová banka


Podobný pocit ako viacerí oslovení vedci a postdoktorandi má odborník na regionálnu politiku a migráciu z Univerzity Komenského Boris Divinský. V štúdii o slovenskej migrácii dáva za pravdu tým, ktorí ostatné dva roky hovoria o zvýšenom príleve vzdelaných cudzincov zo Západu na Slovensko. Časť z nich prinášajú zahraniční investori. Personalisti hovoria optimisticky aj o návrate Slovákov. Ako dôkaz ukazujú menoslov zamestnancov, ktorých pritiahli zvonku. Jediný sektor, o ktorom nikto nič pozitívne nehovorí, je zdravotníctvo.

Na druhej strane, štatistiky obsahujú skreslenia. Ak slovenský inžinier taxikárči vo Veľkej Británii, tamojšie štatistiky ho vedú ako slovenského taxikára. Pre írske úrady je slovenský vysokoškolák. Či pracuje vo výskume alebo preváža ľudí v taxíku, sa zistiť nedá. Okná v slovenských databázach našiel aj B. Divinský. Z oficiálnych domácich dát má Slovensko už roky kladný rozdiel medzi imigrantmi a emigrantmi, no údaje z krajín, kam Slováci odchádzajú, hovoria o inom. Emigrantov zo Slovenska evidujú zhruba desaťnásobne viac. Takže kladné migračné saldo je iba číry mýtus, konštatuje B. Divinský.


Už aj USA

O úniku mozgov sa rozpráva po celom svete. Horlivo sa ho snažia opísať a kvantifikovať výskumníci, nástojčivo ho spomínajú politici. Najmä v Európe, lebo starý kontinent naďalej zostáva kľúčový „dodávateľ“ vzdelancov pre USA. Hoci v absolútnych číslach sa jeho význam znižuje.

Po sprísnení imigračných pravidiel po teroristických útokoch na New York a Pentagón začínajú o odleve elít hovoriť sami Američania. Vydávajú podstatne menej víz pre vzdelanú pracovnú silu než pred 11. septembrom 2001. Iba na pohovor o ich udelení sa napríklad na americkom konzuláte v indickom Chennai čaká viac ako štvrť roka, ilustruje týždenník The Economist. „Neúspešní žiadatelia o víza sa vracajú domov. Ak nemôžu žiť americký sen, založia si firmu inde,“ varoval úrady predseda predstavenstva spoločnosti Sun Microsystems Scott McNealy.

Američania sa obávajú, že šikovní a talentovaní začnú odchádzať. Matematici objavujú čaro Britských ostrovov. Číňania v Amerike zatiaľ čakajú, kedy ich vláda splní sľub a vybuduje sto univerzít so špičkovým výskumom a špičkovými podmienkami. Plán zvyšovať platy mladým výnimočným vedcom prezentoval aj ruský prezident Vladimir Putin.

Pravda, nie vždy a všade je situácia taká čierna, ako sa zvykne opisovať. Napríklad držiteľ Nobelovej ceny za medicínu austrálsky profesor Peter Doherty pred pár rokmi dramaticky komentoval vývoj v rodnej krajine. No presné štatistiky odhalili, že Austrália síce o vzdelaných ľudí prichádza, no oveľa viac ich prijme. Takže na migrácii vzdelaných za ostatné desaťročie profituje. Austrálski výskumníci predpokladajú, že podobne je to s katastrofickými scenármi o odleve mozgov v podaní politikov a vedcov z Nemecka.

V každom prípade, výskumníkom neostáva väčšinou nič iné, iba predpokladať, lebo o úniku mozgov vyčerpávajúce medzinárodné dáta chýbajú. Globálna migrácia a presun vysoko vzdelaných ľudí obzvlášť sú na spoľahlivé a porovnateľné štatistiky skúpe. Detailne si ich meria len hŕstka krajín, metodiky sa výrazne odlišujú. O pohybe mozgov dovoľujú povedať iba to, že vo vyspelých štátoch OECD sa z dlhodobého odlevu mení na cirkuláciu. Čiže elity z univerzít a laboratórií vo veľkom cestujú na kratšie pobyty, firmy posielajú manažérov a špecialistov na časovo limitované medzifiremné stáže.



Optimisti, vedci a zdravotníci

V info-komunikačnom sektore sa Slovensko dostalo najďalej - únik mozgov strieda ich výmena


Ivan Hruška odišiel z rodných Košíc pred takmer desiatimi rokmi. Keď vo východoslovenskej metropole začal stavať rodinný dom, jeho známi v Prahe, kde sa usadil, sa mu čudovali. „My Slováci sme emotívni ľudia, ťahá nás to domov. Ani ja som neopúšťal Košice s tým, že sa tam už nevrátim,“ hovorí európsky šéf spoločnosti Ness Technologies. V zahraničí si chcel predovšetkým dokázať, že je schopný manažér.

Najviac dôvodov na odchod za hranice mali Slováci v druhej polovici 90. rokov. Ekonomika sa zviechala pomaly, práce bolo málo, investori nechodili. Ostatné dva roky I. Hruška pozoruje opatrný obrat. A nielen v IT brandži. Optimisti sa nájdu v info-komunikačnom sektore, headhuntingových agentúrach, v manažérskych kreslách. Menej, ale predsa sa ozývajú z akademickej pôdy. Do reči nie je len slovenským lekárom a zdravotným sestrám.


Záujem ožil

Medzinárodné dáta spred šiestich rokov opisujú Slovensko ako krajinu, ktorá na migrácii vzdelaných ľudí stráca. Slováci odchádzajú do zahraničia a imigrantov chodí málo. No situácia sa pomaly mení. Odborník na regionálnu politiku a migráciu z Univerzity Komenského Boris Divinský konštatuje, že podiel Nemcov, Rakúšanov, Britov, Francúzov či Talianov na imigrantoch na Slovensku od vstupu do Európskej únie stúpa. Na rozdiel od azylantov a nelegálnych imigrantov majú vzdelanie, mieria za dobrými miestami a kvalifikovanou prácou. Nosia ich najmä zahraniční investori.

Iste, všetci cudzinci, vzdelaní i nevzdelaní, zamestnaní na Slovensku v absolútnych číslach predstavujú neveľkú komunitu. Na prelome tisícročí ich bolo oficiálne do päťtisíc. Nepočítajúc Čechov, tak o polovicu menej. B. Divinský predpokladá, že ostatné roky pribudlo kvalifikovaných migrantov. Na oficiálne údaje, hovoriace opak, sa spoliehať nechce, podľa neho sú nepresné a neúplné. Jeho odhad sa blíži k číslu desaťtisíc, o ktoré sa pri kvantifikácii cudzincov pracujúcich na Slovensku oficiálne oprela ministerka práce Iveta Radičová.


Prvý zo sto

O Slovensko sa zaujímajú aj Slováci vonku. „V zahraničí ste jeden zo sto, na Slovensku môžete byť prvý zo sto. To výrazne zlepšuje sebarealizáciu,“ myslí si personálny riaditeľ bratislavskej fabriky Volkswagenu Jaroslav Holeček. Ako manažér nemeckej automobilky v Portugalsku videl, ako sa Portugalci postupne vracali domov. Okrem patriotizmu ich späť pritiahli možnosti, porovnateľné so zahraničím. Podobný vývoj očakáva J. Holeček na Slovensku. Napokon, on sám sa spoza Pyrenejí vrátil. Zamestnávatelia podľa neho z migrácie mozgov vyťažia, lebo zo zahraničia získajú skúsených a vzdelaných Slovákov. A myslí si, že von neodchádzajú ľudia s bohatými vedomosťami, ale skôr mladí, ktorí know-how iba hľadajú.

Tendenciu priťahovať zahraničných Slovákov späť do vlasti dokazujú skúsenosti personálnej agentúry Amrop Jenewein Group. Zoznam krajín, v ktorých uspeli, sa za ostatné dva roky podstatne rozrástol. Okrem Česka a Nemecka v ňom figuruje Francúzsko, Španielsko i Mexiko. Vracajú sa senior manažéri v IT sektore, rýchloobrátkovom tovare, farmácii, v automobilovom priemysle. V Amrope ich počítajú na desiatky. A bude ich viac, mieni jeden zo spoluzakladateľov agentúry Martin Krekáč. Poukazuje na to, ako intenzívne sa Slováci pracujúci v zahraničí zaujímajú o vývoj doma a koľko životopisov od nich dostávajú. Zhoduje sa s kolegom z brandže, Ľubošom Sirotom z Trenkwalder Management Partners. Aj on o pár rokov očakáva návrat Slovákov spoza hraníc, najmä IT profesionálov.


Verbujú vonku

Ness na východe Slovenska rozbieha investíciu do softvérového domu, do ktorého chce v tomto roku prijať stopäťdesiat zamestnancov. Doteraz nabral polovicu, a nesiahal len po Slovákoch doma. Pár desiatok zverboval v Česku, jedného stiahol z Drážďan. Iného, ktorý pracoval osem rokov v IT sektore v USA, si zatiaľ Ness necháva v Prahe. Tam ho potrebuje viac, no možno sa časom presunie na východ.

„Pred dvoma rokmi by som na otázku, koľko poznám Slovákov z IT, ktorí sa vrátili, odpovedal mlčaním,“ hovorí I. Hruška. Únik mozgov podľa neho začína byť v slovenskom IT biznise neaktuálny. Prikláňa sa k názoru, že situáciu reálnejšie vystihuje výmena mozgov a ich sťahovanie oboma smermi.

Slovenský IT sektor sa pre Slovákov v zahraničí stáva alternatívou. Sú ochotní akceptovať nižšiu sumu na výplatnej páske, ak si zachovajú životný štandard a budú môcť pracovať na zaujímavých projektoch. Predseda Predstavenstva Datalanu Štefan Petergáč o niekoľkých navrátilcoch z Nemecka a Írska vie, no zatiaľ to za definitívny trend nepovažuje. Slováci podľa neho v cudzine okrem naozaj dobrých zárobkov hľadajú zaujímavé profesionálne možnosti. Ak ich zahraničie omrzí a objavia vhodnú pracovnú príležitosť doma, vedia sa vrátiť.


Málo príkladov

Absolvent matematiky na Univerzite Komenského v Bratislave Richard Kollár pôsobí v Amerike ôsmy rok. Odchádzal s tým, že „to ide vyskúšať“ a o pár rokov je naspäť. Medzitým si na University of Maryland urobil doktorát, strávil rok na Inštitúte pre aplikovanú matematiku v Minnesote a v Michigane. Nešiel primárne za lepším štipendiom, ale za väčšími možnosťami. I keď, ak by ostal na Slovensku, zo zhruba päťtisíckorunového štipendia by vtedy sotva vyžil. Ak by učil, prilepšil by si o tri, štyri tisícky. V súčasnosti doktorandi na Slovensku zarobia podstatne viac, v priemere okolo trinásťtisíc korún mesačne.

Keď rozmýšľa o návrate na Slovensko, logika mu hovorí, že špičkovú vedu môže robiť len za oceánom. Nie pre peniaze, ale pre podmienky. Obáva sa, že ak príde domov, bude ho čakať nie príliš podnetné prostredie. Na domovskej fakulte pozoruje neustály odchod študentov a vedcov. Neznepokojovalo by ho to, ak by uvoľnené miesto v školských laviciach, na katedrách a v laboratóriách zaplnil niekto zvonku. No takých prípadov veľa nie je. Zahraničných vysokoškolákov majú slovenské univerzity v porovnaní s cudzinou výrazne menej. Na viacerých jeden či dva roky žiadneho nevideli.

R. Kollárovi chýba na Slovensku viac osobností a inšpirujúcich príkladov, ako je profesor fyziky Vladimír Bužek, považovaný vo výskumníckej brandži za jednu z najväčších kapacít. V Slovenskej akadémii vied robí špičkovú svetovú vedu, zháňa peniaze na granty, v skupine má postdoktorandov z celého sveta a vychoval mnohých špičkových slovenských doktorandov. R. Kollár sa nevie ubrániť pocitu, že slovenská veda a výskum sa pred zahraničím uzatvára naschvál. Z obavy pred konkurenciou a výbornými cudzincami, ktorí by vyčnievali. Skupín ako tá okolo V. Bužeka by Slovensko podľa neho potrebovalo omnoho viac.

Sám V. Bužek nevníma odchod Slovákov do zahraničia a najmä do USA dramaticky. Vedci podľa neho cestovať musia, navyše presuny na americké univerzity zažíva celá Európa. A dodáva, že recept na úbytok kvalitných ľudí je jednoduchý. Na uvoľnené miesta prilákať šikovných vedcov zo zahraničia. V jeho výskumnej skupine sa vystriedali mladí vedci z Írska, Mexika, Brazílie, Veľkej Británie, Južnej Kórey či Maďarska.


Nielen peniaze

Na nábor kvalitných ľudí sa môže vedecká komunita zamerať aj preto, že peniaze postupne pribúdajú. Zvyšujú sa investície štátu do výskumu a vedy, pribúda grantov pre mladých vedcov, do podpory sa zapájajú komerčné firmy, hodnotí Gabriela Gregušová z Asociácie doktorandov Slovenska. Je podľa nej najvyšší čas zabezpečiť, aby sa výberové konania na podporu zo štátnej vedeckej agentúry stali čo najtransparentnejšie a nezávislé. Prvé kroky nová Agentúra pre podporu vedy a výskumu urobila. Do výberových komisií sa dostávajú odborníci zo zahraničia, projekty posudzujú podľa presne stanovených kritérií.

Matematik R. Kollár by zasa privítal, keby štát nepodporoval megalomanské projekty ani nezadával témy výskumu. Najlepšie a najefektívnejšie je, keď o financie súťažia menšie vedecké skupiny s vlastnými zámermi. Pravda, peniaze na naštartovanie slovenskej vedy nestačia. Treba zmeniť prostredie a kultúru, myslia si vedci. Ako? G. Gregušová hovorí, že doktorandom chýbajú zanietení školitelia, s ktorými možno aktívne komunikovať a spolupracovať. Samozrejme, treba ich za to adekvátne ohodnotiť. R. Kollár spomína otvorenie sa zahraničiu a zvýšenie konkurencie. A V. Bužek navrhuje headhunting kvalitných vedcov a postdoktorandov, predovšetkým v zahraničí. Práve tí dokážu pritiahnuť granty, zaujímavé projekty i ďalšie talenty.

Problém je, že slovenské vedecké pracoviská nielenže talenty nevyhľadávajú, ale nevedia ich ani zaplatiť. Nie preto, že by na to nemali. Jednoducho pretrváva tradícia, že výnimoční sa od priemerných a podpriemerných v platoch výrazne neodlišujú. „Kreatívna výnimočnosť vedcov zatiaľ nie je považovaná za hodnotu, ktorú treba podporovať a ohodnotiť,“ dodáva V. Bužek. Ďalšou pozitívnou zmenou by bolo, keby staršia generácia vedcov hľadela viac dopredu. Napríklad tak, ako sa to pred tristo rokmi udialo vo Veľkej Británii. Istý profesor vtedy v mladom študentovi objavil génia. Prepustil mu profesorské miesto. Ten mladík sa volal Isaac Newton.


Zdravotníci a tí ostatní

Únik mozgov zo Slovenska sa momentálne najviac dotýka zdravotníckej brandže. Lekárov i sestry s dlhoročnou prácou za hranice vyháňajú nedokončené reformy. Jeden príklad za všetky - oplatí sa im lietať na Britské ostrovy na predĺžené víkendy, aby si prilepšili k slovenskému platu. Za pár dní zarobia toľko, že im po zaplatení letenky zostane slušná suma. Ďalší dôkaz odlevu bielych plášťov? V niektorých rakúskych a českých nemocniciach je druhý oficiálny jazyk slovenčina.

Napriek všetkému lekári na Slovensku, zatiaľ, nechýbajú. A nedostatok sestier sa prejavuje najmä v prihraničných oblastiach. „Mal som ponuky z viacerých štátov. Ostal som v Martine budovať detskú kliniku. Bola to výzva,“ spomína prezident lekárskej komory Milan Dragula. Najväčšiu vlnu odlevu zdravotníkov zo Slovenska sleduje ostatné štyri roky, desiatky známych má za hranicami. A nielen v Európe. Pár ich odišlo do USA, Austrálie či dokonca do Singapuru.

Pravda, Amerika Slovákov až tak neláka, lebo vyžaduje nostrifikačné skúšky. A tie sú náročné a drahé. Podľa údajov komory odíde zo Slovenska päťsto lekárov ročne. Najmä do Česka, Británie, Írska. Odlev zdravotníkov trápi M. Dragulu o to viac, že doma zostávajú starší. V súčasnosti má menej ako šesťdesiat rokov iba polovica slovenských lekárov.



Vzdelaní v pohybe

Európa sa o odchod elít strachuje, v ich lákaní zaspala


Aby na Jamajke zostal aspoň jeden právnik, lekár alebo inžinier, musia tamojšie školy vychovať päť vysokoškolákov. Štyria z krajiny odídu. Jamajka, podobne ako Grenada a Guayana, prichádza v dôsledku úniku mozgov o vyše osemdesiat percent kvalifikovanej populácie. Je to najvyššie číslo, k akému sa dopracovali analytici Svetovej banky, keď skúmali migráciu vzdelancov s univerzitným diplomom v roku 2000.


Zo stredne bohatých

Keď sa berie do úvahy pomer vzdelaných migrantov k domácemu obyvateľstvu, v rebríčku najpostihnutejších bodujú karibské štáty a africké národy. Čierny kontinent vychádza zo štatistík s menej odstrašujúcimi výsledkami, ak sa meria odlev vzdelancov v absolútnych číslach. Vtedy africké krajiny prepúšťajú popredné miesta veľkým štátom západnej Európy a juhovýchodnej Ázie.

Vo výbere cieľovej krajiny sú vzdelaní migranti neoriginálni. Na prelome tisícročí polovica z nich žila v USA. Spojené štáty americké, Kanada a Austrália ich spolu prijali sedemdesiat percent. A klub vyvolených, rozšírený o európske trio, Veľkú Britániu, Nemecko a Francúzsko, pohltil takmer deväť z desiatich vzdelaných migrantov na svete. V roku 2000 žilo v krajinách OECD šesťdesiat miliónov migrantov. Z celosvetového pohľadu kvapka v mori, 98 percent ľudí svoju krajinu neopúšťa.

Viaceré štúdie vrátane tej od Svetovej banky odhalili, že migrácii vzdelaných ľudí sú najviac naklonené krajiny stredne bohaté. V štátoch s veľkým podielom HDP na obyvateľa je dôvodov na odchod menej, v chudobných krajinách zasa na odchod chýbajú peniaze. Na trh práce prijímajúcej krajiny majú migranti vo všeobecnosti, teda nielen tí vzdelaní, rozličný vplyv. Kým napríklad v Austrálii a vo Švajčiarsku tvorili v roku 2000 štvrtinu miestnej pracovnej sily, Taliani, Gréci či Japonci si cudzincov takmer nevšimnú. V Austrálii majú imigranti medzi sebou mnoho vysokoškolákov. Podobne ako v USA, Kanade, vo Veľkej Británii a na Novom Zélande. A na rozdiel od Slovenska, Česka či Rakúska.


Američania vedia

Čo pre USA znamenajú vzdelaní imigranti, vedia dobre v tamojších univerzitách a v biznise. Nebyť vedcov narodených mimo Spojených štátov, krajina by získala menej Nobelových cien. Mala by menej patentov. Na jej univerzitách by bolo menej študentov, postdoktorandov i profesorov. Domáce firmy by prišli o veľkú zásobu talentov. Podnikavci s indickými a čínskymi koreňmi a univerzitnými diplomami majú od roku 1980 na svedomí založenie tritisíc technologických spoločností v kalifornskom Silicon Valley. Teda celú jednu tretinu, ilustruje týždenník The Economist. Iný údaj z dielne OECD uvádza, že Číňania a Indovia v roku 1998 riadili štvrtinu firiem v Kremíkovom údolí, zamestnávali päťdesiattisíc ľudí a vygenerovali ročné tržby dvadsať miliárd dolárov.

Migrácia v krajinách OECD pripomína skôr cirkuláciu mozgov, nie odlev. K takému záveru došla organizácia pred štyrmi rokmi. Analytici poopravili názory aj o úbytku mozgov v niektorých štátoch. Podľa nich únik elít preceňovali vo Francúzsku, v Nemecku i Kanade. V prípade Francúzov si pomáhajú prieskumom, podľa ktorého po troch rokoch od získania titulu PhD. zostala mimo domovskej krajiny ani nie desatina francúzskych postdoktorandov.

Európu napriek upokojeniam analytikov odlev mozgov neustále straší. Európska komisia sa opiera o prieskum, podľa ktorého sa na začiatku milénia neplánovalo do EÚ z Ameriky vrátiť sedem z desiatich držiteľov doktorátov. Podobné plány avizovali doktorandi zo strednej a východnej Európy. Pravda, starý kontinent je na tom s odchodom mladých vedcov a ich neochotou vrátiť sa lepšie ako chudobné krajiny mimo OECD. Ich postdoktorandi zostávajú za hranicami ochotnejšie. Týka sa to najmä Číňanov a Indov.

Migranti v krajinách OECD
 
  1990   2000  
  (mil. osôb) (%) (mil. osôb) (%)
Migranti s VŠ vzdelaním 12,5 29,8 20,4 34,6
  v USA 6,0 49,8 10,4 50,7
  v Kanade 1,9 15,1 2,7 13,4
  v Austrálii 1,1 8,9 1,5 7,5
  vo Veľkej Británii 0,6 4,6 1,3 6,2
  v Nemecku 0,6 4,5 1,0 4,9
  vo Francúzsku 0,3 2,4 0,6 3,0
Migranti so stredoškolským vzdelaním 10,6 25,3 17,1 29,0
Migranti s nižším vzdelaním 18,8 44,9 21,5 36,4
Celkovo 41,8 100,0 59,0 100,0
Pozn.: Percentá pri jednotlivých krajinách vyjadrujú podiel zo všetkých migranov s vysokoškolským vzdelaním.
PRAMEŇ: Svetová banka


Hoci sa Európania o elity boja, v prijímaní cielených imigračných nástrojov zaspali dobu, uznáva Európska komisia. Austrália a Kanada začali s náborom v 80. rokoch, čoskoro nasledovali USA. Európa zareagovala neskôr. V súčasnosti sa štáty EÚ predháňajú v lákaní svojich vedcov spoza hraníc domov. Napriek tomu to nemusí byť s ich návratom ružové. Reemigračné stratégie zamerané na jednotlivcov neriešia štrukturálne problémy európskej vedy. Skôr ako finančné motivácie pre individuálnych vedcov by bolo potrebné vytvoriť konkurenčné prostredie, odstrániť rigiditu na výskumných inštitúciách a vybudovať atraktívne výskumné centrá.

A Slovensko? „Pre našu malú krajinu s nedostatkom elít by lákanie mozgov zo zahraničia malo byť aktuálnou otázkou vždy,“ myslí si štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý. V skutočnosti krajina takúto iniciatívu nevyvíjala. Až v tomto roku štát vyčlenil peniaze na granty pre postdoktorandov, slovenských i zahraničných, aby prišli bádať na slovenské univerzity a akadémiu vied. Hoci otvorenie imigračnej politiky k tretím krajinám je politicky citlivé, otvára sa celá únia a takýto tlak silnie aj na Slovensku, uzatvára štátny tajomník.